júl 192007
 

Máme tu reformy. Absolvovali sme ich všetci, či sme súhlasili, alebo nie. Prešli sme reformou sociálneho systému, reformou daňovou – niekto súhlasí, niekto nie, niekoho postihla lepšie, iného horšie. Prešli sme aj reformou zdravotníctva – každý o tom vie svoje, každý má názor. Ba – prišli na nás aj iné – menšie reformy.

Reformy sú poznačené množstvom nových úprav a predpisov. Dá sa povedať, že v našom štáte nezostal kameň na kameni. Taký je názor bežného človeka, ktorý občas potrebuje nejaký doklad, občas niečo vybaviť, skrátka potrebuje niečo od štátu.

Stane sa, že chodí po úradoch a nevie sa orientovať v zložení úradov, nepozná posledné úpravy najdôležitejších zákonov a predpisov. To často spôsobuje značné problémy už aj odborníkom – právnikom.

Človek by čakal, že štát, ktorý mu svojimi reformami spôsobil v komunikácii a informovanosti značné problémy a veľkú mieru právnej neistoty, sa postará, aby bol občan informovaný.

U nás je to inak. Predpisy sú prístupné len občanom, ktorí sa vedia orientovať v ich prameňoch. Ani vydavatelia často nestihnú predať posledné upravené vydanie nejakého zákona a už zastará, lebo bol zákon znovu upravený.

A občan, ktorý sa stará len o svoj denný chlebík a nestíha si čítať beletriu, ktorú náš plodný parlament stvoril za posledné roky? Oklame ho každý. Oklame ho právnik, oklame ho obchodník, oklame ho bankár, oklame ho úradník. Oklamú ho preto, že vedia, že sa nevyzná, a nevie sa brániť. Teda štát spôsobuje svojim občanom ujmu a právnu neistotu namiesto istoty.

A – aké sú nástroje na zmenšenie tejto ujmy? Sú rôzne. Napríklad – rozdávanie právnych noriem prostredníctvom novín – dosť pôsobivé, ale pri veľkom množstve noriem postupne stráca účinok. Alebo masové školenia pre verejnosť – u nás sa nikto ani nepokúsil touto cestou ísť, aj keď mám dosť pochybnosť, či by napr.kuchár po odpracovanej smene ešte vládal ísť na prednášku o pôvaboch dôchodkovej reformy. A iste je množstvo ďalších spôsobov informovania občanov, ktorých výpočet by bol veľmi dlhý. Ktoré z nich sme vlastne využili na odbúranie právnej neistoty občanov – na presadenie reforiem do povedomia národa?

Bežný človek, keď sa potrebuje vyznať zo svojej životnej situácie, potrebuje vedieť úradné postupy a svoje práva, ide sa poradiť ku niekomu. Môže to byť dobrý sused, môže to byť advokát, ktorý poradí za ľudové dve tisícky na hodinu, alebo úradník. Ten je však preťažený z nárastu agendy a neustáleho menenia podmienok práce.

Alebo tiež – mohol by ísť ku občianskemu poradcovi platenému štátom.

Občiansky poradca je človek s veľkou empatiou, so znalosťou psychológie, ktorý si vie potrebné podklady získať zo zdrojov a potom ich použiť pre množstvo občanov. Taký poradca, ku ktorému príde ubolený a uchodený, zúrivý, frustrovaný, bežný pracujúci, či nepracujúci občan, poskytne prvú psychologickú pomoc, a nájde pre neho potrebné východiská z ťažkej životnej situácie. Ošetrí klienta komplexne, poradí mu vo všetkých starostiach.

Od poradcu vyjde občan usmiaty, spokojný a zorientovaný. Na úrade si vypýta tlačivá, neotravuje unaveného úradníka otázkami, vie čo má ku tlačivám doložiť a ako ich vyplniť, a vybaví celú vec ku všeobecnej spokojnosti, rýchlo, úsporne a bez ďalších konfliktov. Ak ho chce úradník ošmeknúť, s úsmevom mu cituje potrebné normy aj s poslednými úpravami a ešte on poučí úradníka o svojich právach. Takýto občan nevypisuje sťažnosti, neháda sa s kadekým, nepíše do novín a televízií, nerobí z politikov idiotov kvôli tomu, že by nerozumel tomu, čo ich reformy sledujú. Takýto občan všetkému rozumie, lebo mu to poradca vysvetlí tak, aby to pochopil práve on.

V slušnom štáte sa poradenstvo veľmi cení a pestuje. Občianski poradcovia sú vážení ľudia, s ktorými štát počíta, školí ich a používa na presadenie svojich cieľov. U nás však len vo veľmi malom množstve.

Občianskym poradcom nie je však poradca na špecializovaných úradoch, napríklad na úradoch práce. Iste, aj tí sú potrební, ale aby sa občan dozvedel o širokom spektre riešení svojich starostí, tak potrebuje poradcu, ktorý je neúradný a nešpecializovaný.

Občianski poradcovia pracujú pri omnoho nižších nákladoch štátu, problémy svojich klientov riešia komplexne s ohľadom na prostredie a osobu klienta. Je to poradca z tretieho sektora, z mimovládnych organizácií, na ktorého činnosť prispieva štát, ktorý nemusí mať politickú ani zamestnaneckú profiláciu. Je to poradca, ktorý si vybral toto povolanie, lebo ho baví ľuďom radiť a pomáhať, baví ho získavať informácie a neustále sa učiť, baví ho žiť starosťami iných ľudí.

Mali by sme začať lepšie využívať tento nástroj v prospech občana aj štátu.

LH

Pridajte komentár...

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.