apr 022004
 

Občianske združenie Fórum osamelých matiek vzniklo v auguste minulého roka a založili ho tri osamelé matky – slobodná, ovdovená a rozvedená, pretože silne pociťovali dlhodobo neriešený právny stav osamelých matiek a neúplných rodín na Slovensku. Rozhodli sa vytvoriť poradňu ako pomoc osamelým matkám a zároveň pripomienkovať právne úpravy týkajúce sa tejto skupiny obyvateľstva. Viac nám o poradni prezradila Ľubica Holešová predsedníčka Fóra osamelých matiek.

Ako si predstavujete svoju pomoc?

Cez našu poradňu hľadáme dobrovoľníčky, ktoré by vedeli pomôcť napríklad slobodným matkám, ktoré potrebujú pomoc po narodení dieťaťa. Prišla k nám po pomoc napríklad mamička s laryngitickým dieťaťom, ktoré je stále choré, kvôli tomu ju vyhodili z práce a nikde inde ju nechcú vziať. Snažíme sa jej pomôcť nájsť prácu, ktorú by vedela vykonávať popri starostlivosti o dieťa alebo nejakú pani, ktorá by jej so starostlivosťou vypomáhala. V poradni by sme chceli riešiť problémy, ktoré bežne vznikajú v živote osamelej matky, keď jej nemá kto pomôcť pri starostlivosti o deti.

Spolupracujete s nejakými organizáciami či inštitúciami?

So založením poradne nám pomohol Bratislavský samosprávny kraj, priestory nám poskytol Športový klub Inter. Kontaktujeme sa s mestskými časťami a políciou pri riešení konkrétnych prípadov, máme svojich právnikov a psychológov na externú poradenskú činnosť. Napríklad, matky sa nám často sťažujú na rozhodnutie sudcu, ktorý im vymeria nízke výživné hoci muž môže platiť viac. Matka a deti sa tak dostávajú hlboko pod úroveň toho, ako žili predtým. Monitorujeme súdy, snažíme sa o monitoring pracovných miest, veľkým problémom je diskriminácia osamelých matiek. Vieme o firme, ktorá odmietla zamestnať matku, ktorá sa starala sama o dieťa, rovno jej povedali, že matky s deťmi neprijímajú. Budeme vstupovať do jednaní s takýmito firmami, pretože je to jasné porušenie zákona. Zamestnávateľ nemá žiadne právo pýtať sa ženy na jej rodinný stav a deti.

Ako by ste chceli ovplyvniť túto situáciu?

Chceli by sme propomienkovať pri tvorbe zákonov, ťaží nás najmä zákon o rodine, našou ideou je zrealizovať uzákonenie minimálneho výživného ako tomu bolo kedysi pri vzniku zákona o rodine. Naša predstava je asi jedna tretina akéhokoľvek príjmu otca, minimálne však aspoň 1500 korún na jedno dieťa. V súčasnosti sa stáva, že súd matke prizná výživné aj vo výške 500 či 300 Sk, hoci musí byť každému jasné, že z toho dieťaťu nemôže zabezpečiť stravu ani vhodné ubytovanie, nehovoriac o výdavkoch na lekára. Dieťa nemôže bývať na slobodárni s ďalšími piatimi ľuďmi, ani si utiahnuť opasok a žiť dva týždne o čaji a chlebe. Určenie minimálneho výživného vnímame ako nutnosť najmä v súčasnosti keď výrazne klesli sociálne dávky, pretože pre matky s malými deťmi je takmer nemožné nájsť si prácu.

Celkove sa v zákone o rodine stretávame s problémom, že sudcovia pri stanovovaní výživného skúmajú či nebude presahovať príjem matky. Ak má teda žena po rozvode nízky príjem a jej bývalý manžel zarába nadpriemerne, musí ona vydokladovať koľko zo svojho príjmu dáva na dieťa a súd jej zvyčajne neprizná vyššie výživné než dáva na dieťa ona. V podstate to znamená, že čím menej žena zarába, tým nižšie výživné dostane – pretože zákon hovorí, že obaja rodičia majú na výživu dieťaťa prispievať rovnako. Ak by jej priznali vyššie výživné než je jej časť príjmov, súdy to posudzujú, že by ju otec detí živil. Neberú však do úvahy, že osamelá matka sa o dieťa stará dvojnásobne a je pre to znevýhodnená. A tiež to, že muž, ktorý chce pracovať, sa môže za prácou aj presťahovať a vždy si vie zaobstarať prostriedky na život.

Vieme o tom, že sudkyňa žiadala pri určovaní výživného, aby matka uviedla koľko peňazí dáva na dieťa, ako často býva choré, a či náklady na jeho starostlivosť sú také vysoké ako požadované výživné, hoci finančná situácia otca umožňovala žiadané výživné platiť bez problémov. Tento súdny spor sa už ťahá viac ako dva roky. A aj keď žena výživné získa v žiadanej výške, súd jej ho môže znížiť na žiadosť otca v okamihu, keď začne menej zarábať.

Zákon takéto rozhodnutia odporúča?

Majú oporu v zákone, pretože, ten súčasný je žiaľ veľmi voľný, nestanovuje minimálne výživné a ani presné povinnosti rodičov. Takže záleží len od rozhodnutia sudcu. A my máme skúsenosti, že sudcovia sa pridŕžajú pravidla, že na dieťa majú obaja rodičia prispievať v rovnakej miere. Je to ich vykonávací predpis, ktorý nechcú prekročiť. My by sme chceli zabezpečiť aspoň zákonný rámec ochrany dieťaťa, pretože o neho nám v prvom rade ide. Od rozhodnutia súdu záleží nielen akú životnú úroveň bude mať matka ale i jej deti. Napríklad ak žena z nejakého dôvodu zostane na sociálnych dávkach, dostane od štátu sociálnu dávku a súd neskúma či z toho spolu z deťmi vyžijú, a že normálne má rodinu živiť otec, ale pokojne jej prizná nízke výživné. Žena je potom v neriešiteľnej situácii a môže sa obrátiť proti deťom, alebo ich zveriť do detského domova. Nie každá má chápavých starých rodičov, ktorí jej môžu pomôcť.

Snažíme sa pripomienkovať tvorbu zákona. Chceme pomáhať osamelým matkám pri starostlivosti o deti, aby sa mohli zamestnať. Radi by sme vytvorili pracovisko, ktoré by aktívne vyhľadávalo pre osamelé matky prácu.

Poradňa pre osamelé matky je otvorená denne od 9.00 do 15.00 a v stredu do 18.00, nájdete ju v priestoroch riaditeľstva ŠK Inter na Junáckej 10, medzi štadiónom Interu a kúpaliskom Kuchajda. Informácie získate i na tel. č. 02/ 444 61 506, alebo 0903/314136.

Autorka: Michaela Drevick

Pridajte komentár...